Pendler, pendlerka, cezhraničný zamestnanec
Slovo pendler funguje v slovnej zásobe slovenčiny už dávnejšie, je zachytené napr. v Slovníku cudzích slov (akademickom) z r. 2005 (slovnik.juls.savba.sk) ako hovorový výraz s významom „kto pravidelne (každodenne) dochádza pracovať do susedného štátu, do susedného mesta a pod.“. Je prevzaté z nemčiny, kde sa podstatným menom der Pendler označuje „cezpoľný, denne dochádzajúci zamestnanec“.
Faktom však je, že doteraz bolo na okraji slovnej zásoby slovenčiny a do tej aktívnej vstúpilo len v posledných týždňoch, keď sa začalo častejšie používať v súvislosti s opatreniami súvisiacimi s koronavírusovou pandémiou vo význame „človek dochádzajúci pravidelne za prácou cez hranice štátu“.
Jeho používanie v jazykovej praxi ukazuje, že sa prijíma s istým rešpektom či skôr váhaním, čo naznačuje jeho častejšie spájanie s prídavným menom takzvaný, väčšinou v podobe skratky tzv., príp. v úvodzovkách: Už dnes nám robia problémy tzv. pendleri, ktorí k nám prichádzajú za prácou denne. – Ďalej sú to tzv. pendleri, pracovníci dochádzajúci za prácou do Rakúska, Nemecka atď. (korpus).
Tento spôsob používania nachádzame nielen v textoch v korpuse z čias pred pandémiou, ale aj v novších textoch na internete – v oficiálnych tlačových správach či na stránkach ministerstiev: COVID-19: „Pendleri“ nebudú potrebovať negatívne testy na koronavírus. – Keďže epidemiologická situácia u nás a v okolitých krajinách je relatívne priaznivá, Ústredný krízový štáb SR rozhodol, že tzv. pendleri v okruhu 30 km od hraníc nebudú potrebovať pri prekročení hraníc negatívne testy na COVID-19. – Tzv. pendleri sa musia od 1. mája preukázať negatívnym testom nie starším ako 30 dní. Funkčná je aj prechýlená podoba pendlerka, čo možno dokladovať príkladmi z internetu: Pendlerku eskortovali do karantény v Poprade, no vlakom sa vrátila do Rakúska. – Srdcervúci list „pendlerky“ premiérovi.
V slovenčine sa používa sloveso pendlovať, v Krátkom slovníku slovenského jazyka (2003) je zachytené ako nedokonavé hovorové slovo vo význame „chodiť sem a tam“, napr. Kým dokončí školu, bude rok pendlovať medzi Bratislavou a Prahou. – Nemal som čas, v jednom kuse som pendloval medzi univerzitou, konzervatóriom a divadlom (korpus). V súčasnosti je okrem iného dôležitá aj ekonomizácia jazyka, preto sa slovo pendler ako jednoslovné pomenovanie začalo masívne používať najmä v médiách. Jednoslovný domáci ekvivalent sa zatiaľ v jazykovej praxi neobjavil. V legislatívnych textoch sa používa spojenie cezhraničný pracovník.
Nová situácia prináša aj nové slová, to je prirodzené. Menej prirodzená je rýchlosť či vysoká frekvencia, s akou sa dostávajú do centra našej slovnej zásoby. Aj preto si na ne niektorí používatelia jazyka ťažšie zvykajú.
(Zdroj: In Kultúra Slova 2020/03, autor: Sibyla Mislovičová)
